Dnes by mal 109 rokov. Poviete si – to je teda sila. To musí ale byť, také staré obrazy !
Tak vážení, to by ste čumeli. Bol to maliar, ktorý sa nikdy nezaradil jednoznačne do žiadneho prúdu a nebol dlho ( podľa mňa dodnes ) považovaný za zakladateľa modernej slovenskej maľby. Bol to solitér – samotár – lebo ho k tomu dohnala doba.
V rokoch 1919–1922 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo. Od roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe. V roku 1923 prešiel na Akadémiu výtvarných umení v Berlíne. Od roku 1924 študoval na École des Beaux - Arts v Paríži.
Z Paríža sa vrátil v roku 1924 domov na Slovensko.
V roku 1930 opäť odchádza do Paríža , potom do roku 1932 chodí po Nemecku, zotrváva v Dessau. Od roku 1932 je v Bratislave, kde žije do roku 1939, keď emigruje do Paríža.
V Paríži sa zapája do odbojových aktivít a prijíma pseudonym Kráľ.
Po vojne sa v roku 1945 stáva v Paríži pracovníkom a neskôr vedúcim Československej informačnej kancelárie. 7. septembra 1950 bol z Francúzska vyhostený – zatiaľ som sa nedozvedel prečo. Vzápätí sa v roku 1951 pokúsil cez Šumavu ( pamätáte sa na majora Zemana ? ) opustiť republiku , bol však zadržaný a putoval do väzenia. Vo vyšetrovacej väzbe bol takmer tri mesiace a bolo mu povolené maľovať, čo bohato využili miestny strážcovia a tak Weiner – Kráľ vytvoril za to obdobie niekoľko ( asi desiatok ) obrazov – ako jedny z mála v svojom živote – na objednávku.
Po prepustení žije až do konca života v Bratislave. Umelecky reagoval na okupáciu v roku 1968 a to bolo asi jednou z príčin, prečo sa jeho dlho ohlasovaná jubilejná , súhrnná výstava, k jeho 70. narodeninám v roku 1971 nakoniec neuskutoční.
Zomiera v roku 1978 nenápadne a ticho.
Nie som odborník na maľbu a mohol by som tu písať moje vymyslené a naučené litánie. V súvislosti s Weinerom Kráľom to však neobstojí. Tu nie je čo vymýšľať. Všetkým Vám odporúčam pri akejkoľvek príležitosti si pozrieť nejakí jeho maľby. Ja na to čumím a neviem ako by som opísal tie pocity. Vravia, že je to surrealizmus. Ja vidím človeka, moderného humanistu, napriek tomu spätého s tým najlepším zo Slovenska.( To je zaujímavý odpor humanista – spojený so Slovenskom.) Vidím jeho poéziu, bezbrehú fantáziu , ktorá sa môže rovnať k slovenským povestiam a rozprávkam. A napriek životu štvanca vidím človeka láskavého a chápavého, nie depresívneho a zatrpknutého.
Nemal rád prirovnania svojej práce k svetovým autorom ( prirovnávali ho k Chagallovi ) a ja to chápem. Nedá sa to porovnať s ničím vo svete a napriek tomu je to svetové.
Takže v deň jeho narodenín Vám radím – pozrite si jeho obrazy – kúpiť sa veľmi nedajú, ich ceny dnes tvoria horné priečky najdrahších vydražených diel slovenských autorov. Ale ak sa na to pozriete, vynadívate, pri akejkoľvek príležitosti, urobí Vám to náladu minimálne na celý deň.
